________________
Shri Mahavir Jain Aradhana Kendra
www.kobatirth.org
Acharya Shri Kailassagarsuri Gyanmandir
भणिदिय
278
अणिमादो
Js. पेच्छंतस्स हुणाणं पच्चक्खमणि दियं होइ NiySh. 167; 3 (of soul) irrelevant, insoherent (word), JM. एवं न भासेज अलियं न फरुसं ... freed from senses in the liberated state, JS. असरीरा अविणासा नाणिबद्धं PaliSu. 22 (comm. अणिबद्धम्-विकथादि); एवं विहमणिबद्धं जा अणिदिया णिम्मला विसुद्धप्पा Niysa. 483 अब्वाबाहमणिदियमणोवमं पसि अम्ह पुरऑत्ति SurSucn. 7.100% Apn. वार वार अणिबद्धउ जंपइ पुण्णपावणिम्मुकं NiySh. 178; मलरहिओ कलचत्तो अणिदिओ केवलो Sudca.(N.) 7.2.7. विमुद्धप्पा । परमेट्री परमजिणो सिवंकरो सासो सिद्धो MokPa.G: Apa. अणिबद्धय (a-nibaddha-ya<a-nibaddha-ka) ati. looseअमणु अणिदिउ णाणमउ मुत्ति-विरहिउ चिमित्तु। अप्पा इंदियविसउ ण वि लक्खणु ned, removed, Apa. अणिबद्धउ कय दुग्गंधउ पुण्णहेउ विषिणवि जणइ एहु णिरुत्तु Paramapp. 1. 31; अप्पा अचलु अमुत्तु अणिदिउ Candappa-Chakkamu. 3.4.20. Ca.(Y.9.12.23; 4 (of bliss, trans-sensory or partly spiritual, अणिबंधं (a-nibandham <a-nibandham) ade, without Js. सोसवणाणदरिसी लहदि मुहमणि दियमणतं Fifienttii. 28.
restraint, ineoherently, JM. मा विलवि(?व)उ अणिबंध वेज्जघरे निजउ अणिदिय (a-nindiya<a-nindita) adj. (ppp.) 1 blame- वराई Vinadai khya. II. ga.47. less, AMB. समयाणं उछमेसिज्जा जहामुत्तमणिदियं । लाभालाभम्मि संतुढे अणिभच्छिा (a-nibbhacchia <a-nirbhartsita) adi. पिंडवायं चरे मुणी Utt. 35.16 JM. णाणाविहं च कम्मं विजा-सिप्पाइँ (mp.) not repudiated, not blamed, M. हमिदं च भामिअच्छ.. णेयरूवाई। अत्थस्त साहयाई अणिदियाई च एयाई KuvMaka. Z.P= जङ्गमणिभच्छिम-मेहलं च जीअं विलासाणं Candva. 776. JinadaAkhya. II. AL.THIS. जीवसहावं गाणं अपडिहददसणं अणण्णमयं। अणिभंत (a-nibbhanta <a-nirbhrānta) ali. not eonचरियं च तेसु णियदं अस्थित्तमणिदियं भणियं Puficatthi. 154; गिण्हंति मुणी fused, JS. पुब्बभोगियमग्गेण आसु गच्छंति तं समादाय । अद्विदमणियत्तता भिक्ख सत्तेण अणिदियं तु MIA 820 2 never defamed, reputed, य पिट्टदो ते अणिमंता BhuAri. 1981 (60mm, आलोकनं मुक्त्वा and excellent, Appa. खयं गया महादिया सइंदिया अणिदिया MahaPu.(P.) अनालोकमानाः) 10.1009 (comm. भावेन्द्रियरहिता अथवा अनिन्दिताः); बंभणि भामिणि अणिभिण्णत्थ (a-nibbhinnattha<a-nirbhinnartha) adj. परिस अणि दिय MahaPa.(P.) 60.28.0; सव्वण्र अणिदिउ णाणमउ जो (expression) whose meaning is not equity clear, S. (उर्वशी) मयमूढ ण पत्तियइ JasCa. 3.28.11; पभगइ एउ साहु परमेसर केवलि जगि अणिभिण्णत्थेण इमिणा वअणेण आकपिदं मे हिअ Vikramo.3.9.24. अणिदिओ PaNaCa. P.) 6.18.!; णवर भेरि-वंटासद्दे दिय आगय जे अणिम (anima <animan) i. name of a female deity वायम्मि अणिदिय DhamPur. 7.1.73; इंदिय पभणई करि सामि-कज्ज होहामु possessing the magient power of becoming minuti, Apa. कालि अपिदिय जम्हि अज AnturtiSain. 8.19.
कोमारि वाराहि ... अगिम लहिमत्ति पण्णन्ति कचाइणी Paum Ca(S.) अणिदियगुण (an-indiya-guna<an-indriya-guna) adj. 9.12.3. not subjeet to the properties of the senses, impervious to the अणिमजिय (a-ni-majjiya<a-ni-mārjita) adj. (pp.) properties of the senses, JM. अणिदियगुणं जीवं अदिस्सं मंसचक्खुणो। (floor) not swept, M. मलयभवणं ... तो तं पण सोहं अणिमज्जिय-कुट्टिमं सिद्धा पस्संति सवन्नू नाणसिद्धा य साहुणो SamaraKa. 168, 15; AvTT. अणुस्थिय-वडायं Lia. 682. (Malayagiri) p. 319h. 13.
___ अणिमंजिया (animanjiya<?) 1. name of a city in Saurdभणिदियंगी (a-nindiyangi<a-ninditangi) adj. [r.] of stra, JM. सोरठ्ठदेसमज्झे पुरीए अणिमंजियाभिहाणाए AkkhaMaKo. faultless body i.e. very beautiful, AMg. रन्नो तहि फोसलियस्स धूया 49.1. भद्द त्ति नामेण अणिदियंगी Utt. 12. 20.
अणिमंतिया (a-nimantiya <a-nimantrya) ger. without अणिदियत्तणय (an-indiya-ttanaya<an-indriya-tvana- inviting (a monk to ask whether he needs food), AM. ते अणाka) m. state of being without sense organs, JM. न य विज्जइ पुच्छित्ता अणिमंतिया परिवेति (तं सेवमाणे आव जर मासियं परिहारट्राणं तग्गहणे लिंग पि अणिदियत्तणओ Sur SuCu. 12.48.
उग्घातियं) Nis. 2. 44 [Ldn.] (comm. 'मत्सदिधे एतावदधिकं जातं तस्य अणिदियपएस (anindiya-paesa < anindriya-pradesa) यदि भवतां प्रयोजनं भवेत् तदा गृहन्तु भवन्तः। एवं प्रकारेण नेपामामन्त्रणमm. spiter point of a living being having no sense-Organs (i.e. कृत्वा, अश्त्य र्थः) the liyerated soul), AMg. जे जीवपएसा ते नियमं (नियमा) एगिदिय- अणिमंतेमाण (a-nimantemāna <a-niniantrayamāna) adj. परसा जाव अणिदियपएसा Viy. 10.1.8 (10.5)
(pr. part.) not inviting (to take food), AM. से भिक्ग्य वा भिक्षणी अणिदियाणतणाणसुह (anindiyanantanānasuha<anindri- वा सेजाई पुण कुलाई जाणेज्जा, तं जहा ... णिमंतेमाणाण वा अणिमंतेमाणाण yānanta-jhana-sukha) adj. (one) who has trand-sensory वा Ayar. 2.1.41(346) (Comml. अशनादि सति लाभे न गृतीयात् ); inliss and intinite knowledge, JS. णवि इंदियकरणजुदा अवग्गहादीहिं Ayily...2.48(446) गाहया अत्ये। णेव य इंदियसोक्खा अणिदियाणतणाणसुहा Gomsa.(.J.) अणिमा (anima<animan) i. miraculous power Lealled 174.
variously as guna, peluh, or vidga) of suming a very minute अणिप्फुण्ण (a-nipphunna<a-nispanna) adj. that which form, JAL. आगासगामिणी कामदाणी ... विजा य दुण्णिवारा ... अणिमा has not takeu plseu or materialized, S. (विदूषक) वअस्स ... लधिमा य नायव्वा PaumCs.(V.) 7. 1:15.18. अणिमाइगुणा य तहा तुम्हा समाजमे अणिफुण्णे वि ... ण तत्थ को वि विलंबो दीसइ SiMai. विजावचेण पाउणइ STA.(V.) 316; अणिमा महिमा लधिमा पागम्म
वसित्त कामरूवित्तं । ईसत्त पावणं तह अट्ठगुणा वणिया समप. SMA.(V.) अणिप्फेड (anippheda) m. [Hem.(Gr.) 4.177] impossibility 513 Apa. अणिमा महिमा लहिमा पावर ... सगुण अट्ट हुंति देवाणे of driving out, JM. पणिए पभूलोभसि भक्खणजय दारणिप्फिडगमोए। DhamPar. 5.1.33; अगिमाश्य अट्टारिद्धिणिलया DuamPar. G.2.03अणिचक्खण खद्धा विक्कय भुयंग दारे अणिप्फेडो UPay. 80 (comm. अणिप्फेडो माश्य-गुण-गणहि महंतउ VuddhiCaL 2.11.33; अणिमाइयगुणेहि पविराइय निष्काशनाभावः)
Vaddhaca. 10. 33.1. अणिबद्ध (a-nibaddha<a-nibandha) adj. [also अणिबद्धय] अणिमादो (a-nimādo<a-niyama-tah) alo. improperly,
For Private and Personal Use Only